O zvoniciach

Sú to mohut­né štvor­bo­ké vežo­vi­té stav­by s tzv. zvu­ko­vý­mi okna­mi resp. „zvu­ko­vý­mi arká­do­vý­mi otvor­mi“ v hor­nej čas­ti stav­by. Pat­ria k oso­bi­tým sta­veb­ným typom obdo­bia rene­san­cie na výcho­de Slo­ven­ska. V pod­sta­te sú to samos­tat­ne sto­ja­ce stav­by s cha­rak­te­ris­tic­ký­mi štít­ko­vý­mi ati­ka­mi. I keď sa zvo­ni­ce sta­va­li zvy­čaj­ne v are­áloch kos­to­lov, neslú­ži­li cir­kev­ným úče­lom. Mes­tá ich využí­va­li ako stráž­ne veže a pozo­ro­va­teľ­ne, z kto­rých sa v prí­pa­de nebez­pe­čen­stva, či už pri požia­ri, živel­ných pohro­mách ale­bo vojen­ských úto­koch, zvo­ne­ním vyhla­so­val pop­lach.
Sú to jedi­neč­né a oje­di­ne­lé stav­by v rám­ci celej Euró­py.

Spiš­ské rene­sanč­né zvo­ni­ce na poš­to­vých znám­kach